Podnetom pre toto mapovanie bola prehratá rakúsko-uhorská bitka s Pruskom, pri Hradce Králové a tak mapy z 2. vojenského mapovania už nevyhovovali požiadavkám z hľadiska presnosti.

Tým, že sa začínala výstavba ciest, železníc, tovární, splavovanie riek a pod., musela byť zvýšená presnosť v mape, aby slúžili na vojenský účel. 

Pri tvorbe sa používali aj kartografické zobrazenia, ale pri tom vlastnom mapovaní sa využívali skôr geodetické metódy, pri polohopise, grafické pretínanie na meračskom stolíku, pri meraní výšok zase meranie pomocou výškomeru.

Na farebných origináloch bolo dokonca rozoznať lúky od pasienkov, sady, záhrady či vinice. V priebehu 2. sv. vojny boli avšak všetky farebné originály zničené. Dostupné boli najmä čiernobiele mapy, ktoré síce boli na prvý pohľad zmätočné, ale bolo to dané najmä zvýšením hustoty obsahu mapy. Pribudli výškové údaje nielen pre kopce, ale už aj pre sídla. Výraznejšie bolo aj šrafovanie predovšetkým v nížinách, kde už aj malé prevýšenia zahustili celkový mapový obraz.