Antonio Lafreri a obraz krajiny v 16. storočí
Renesančné mapy ako okno do minulosti
V období renesancie patrili mapy medzi najvzácnejšie zdroje poznania sveta. Neboli iba praktickou pomôckou pre cestovateľov či vojvodcov, ale aj symbolom vzdelanosti, moci a prestíže. Jedným z významných tvorcov a vydavateľov máp 16. storočia bol taliansky kartograf a obchodník Antonio Lafreri (1512 – 1577), ktorého meno sa spája aj s jedným z najstarších zobrazení územia dnešného Slovenska.
Mapa Uhorska, na ktorej sa objavuje aj dnešné Slovensko
Lafreri vydal v Ríme roku 1559 mapu Uhorska s názvom Nova Descriptio Totius Hungariae – Nový opis celého Uhorska. Hoci dnešné Slovensko v tom období ešte neexistovalo ako samostatný štát, jeho územie tvorilo významnú severnú časť Uhorského kráľovstva. Práve preto sa na mape objavuje mimoriadne podrobne a presne. Rytcom tejto unikátnej medirytiny bol Michele Traverzzini.
Na mape možno rozpoznať viaceré významné mestá dnešného Slovenska. Nechýba Bratislava, vtedajší Pressburg, ktorá sa po tureckých vpádoch a po bitke pri Moháči (1526) stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Zakreslené sú aj Košice, Trnava či banské mestá stredného Slovenska, známe bohatou ťažbou drahých kovov. Veľký dôraz kládol autor aj na rieky, pohoria a pevnosti, ktoré mali význam pri obrane krajiny pred Osmanskou ríšou.
Mapa Uhorska, A. Lafreri, medirytina, Rím, 1559, zdroj: SMM
Prečo bolo Slovensko na mapách také dôležité?
Mapa nevznikla náhodou práve v tomto období. V 16. storočí bolo územie dnešného Slovenska politickým aj hospodárskym centrom zvyšku Uhorska ovládaného Habsburgovcami. Južné časti krajiny boli totiž obsadené Osmanmi, a preto sa význam severných oblastí výrazne zvýšil. Renesanční kartografi tak venovali tomuto priestoru väčšiu pozornosť než v predchádzajúcich obdobiach.
Antonio Lafreri — muž, ktorý predbehol svoju dobu
Antonio Lafreri však nebol iba obyčajným tvorcom máp. Preslávil sa najmä ako vydavateľ a obchodník s grafickými dielami. Vo svojom rímskom obchode zhromažďoval mapy od rôznych autorov, ktoré následne viazal do luxusných zbierok. Každý atlas bol originál zostavený podľa želania zákazníka. Dnes sa tieto zbierky označujú ako „Lafreriho atlasy“ a historici ich považujú za predchodcov moderných atlasov.
Zaujímavosťou je, že Lafreri predbehol aj slávneho kartografa Abrahama Ortelia, ktorého atlas Theatrum Orbis Terrarum sa zvykne označovať za prvý moderný atlas sveta. Lafreriho zbierky máp totiž vznikali už o niekoľko rokov skôr.
Atlas, A. Lafreri, 1550, zdroj: Wikimedia Commons
Mapa ako vojenský nástroj
Samotná mapa Uhorska mala okrem geografického aj strategický význam. Slúžila ako dôležitý zdroj informácií počas bojov proti Osmanskej ríši. Zakreslené pevnosti, riečne toky a horské priechody pomáhali pri vojenskom plánovaní a orientácii v krajine.
Historikov dodnes zaujíma aj otázka autorstva mapy. Nie je úplne isté, či ju vytvoril samotný Lafreri, alebo ju iba vydal vo svojej dielni. Viaceré renesančné mapy totiž vznikali kolektívne a často sa upravovali podľa starších predlôh.
Ďalšie zaujímavé diela Antonia Lafreriho
Okrem máp Uhorska vydával Lafreri aj plány Ríma, mapy talianskych miest či vojenské rytiny zobrazujúce boje s Turkami. Mimoriadne známe bolo jeho dielo Speculum Romanae Magnificentiae, rozsiahla zbierka rytín antického a renesančného Ríma. Táto publikácia patrila medzi obľúbené diela vzdelancov a šľachty celej Európy.
Pantheon, A. Lafreri, medirytina, 1553, zdroj: MET
Historický odkaz renesančnej mapy
Lafreriho mapa Uhorska dnes predstavuje cenný historický dokument. Ukazuje, ako renesanční učenci vnímali priestor dnešného Slovenska, aký význam mu pripisovali a aké miesto malo vtedajšie Horné Uhorsko v politickom i hospodárskom živote strednej Európy.
Zároveň ide o krásne spojenie umenia, geografie a histórie, ktoré aj po stáročiach dokáže priblížiť podobu krajiny našich predkov.
Alexandra Damerdjioui