Predstavte si, že otvoríte mapu Slovenska — a všetko je akosi… šikmo. Rieky tečú pod zvláštnym uhlom, mestá sú posunuté a sever rozhodne nie je tam, kde by ste ho čakali. Presne tak pôsobí jedna z najstarších máp nášho územia: Tabula Hungariae z roku 1528.
Mapa, ktorá ignoruje sever
Dnes berieme ako samozrejmosť, že mapy sú orientované na sever. No v 16. storočí to nebolo pravidlom. Tabula Hungariae je pootočená približne o 45 stupňov — čo znamená, že celé územie dnešného Slovenska pôsobí „nakrivo“, keďže severovýchod smeruje nahor.
Nie je to chyba v dnešnom zmysle slova. Skôr ide o dôkaz, že kartografia bola ešte v procese hľadania štandardov. Orientácia mapy sa prispôsobovala praktickým potrebám, nie konvenciám.
Tabula Hungariae – Lazarova mapa, 1528, zdroj: SMM
Prekvapivo presná… aj keď vyzerá zvláštne
To najzaujímavejšie: napriek zvláštnej orientácii je mapa na svoju dobu mimoriadne presná.
Obsahuje stovky názvov miest z územia dnešného Slovenska — mnohé z nich sú zapísané pomerne verne, aj keď často v latinizovanej alebo maďarskej podobe. Kartograf pracoval bez moderných meracích nástrojov, bez satelitov, dokonca aj bez jednotného systému súradníc.
A predsa dokázal vytvoriť obraz krajiny, ktorý je rozpoznateľný aj dnes.
Prečo je vlastne nakrivo?
Uvádzajú sa dva historické dôvody:
Tým prvým je praktické využitie miesta. Vzhľadom na vtedajší pretiahnutý tvar Uhorska sa malým pootočením celá krajina lepšie zmestila na tlačiarenské bloky. Tým pádom mohla byť zachovaná väčšia mierka a prázdneho miesta bolo minimum.
Tým druhým by mohlo byť tzv. Ptolemaiovské zobrazenie. Moderné kartografické výskumy naznačujú, že toto vychýlenie môže byť spôsobené faktom, že geografický sever nebol vždy kolmo nahor, ale smeroval k stredovému poludníku celej mapy sveta.
A čo ak by sme ju chceli vidieť, tak, ako sme zvyknutí dnes? Jednoducho mapu pootočíme o 45 ° doľava (proti smeru hodinových ručičiek).
Lazarova mapa na súčasnej mape, zdroj: internet
A ako je to s autorstvom tejto mapy?
Autorstvo mapy je mierne zahmlené. Najčastejšie sa spomína Lazarus Rosetti, tajomník ostrihomského arcibiskupa, ktorý mal prístup k administratívnym a geografickým údajom. Ten mapu zostavil v roku 1513.
Mapu zredigoval, doplnil a na vydanie pripravil Georg Tannstetter (známy aj pod latinským menom Collimitius), ktorý pôsobil ako profesor na univerzite vo Viedni. Vydaná bola v roku 1528 v Ingolstadte.
Samotnú drevorezbu vyryl Johannes Cuspinianus (vlastným menom Hans Spiesshaymer), ktorý taktiež uhradil náklady na tlač. Bol viedenským humanistom a diplomatom.
Výsledkom je dielo, ktoré vzniklo spoluprácou intelektuálov v období renesancie.
Keď mapa bola viac umenie než veda
Tabula Hungariae ukazuje jednu zásadnú vec: mapy kedysi neboli len presným nástrojom, ale aj interpretáciou reality.
- orientácia bola flexibilná
- mierka nebola jednotná
- dôležité boli mestá a cesty, nie absolútna presnosť
Mapa mala slúžiť ľuďom — obchodníkom, úradníkom či cestovateľom — nie matematickej dokonalosti.
Prečo je to zaujímavé dnes?
Dnes máme GPS s presnosťou na metre. No práve preto pôsobí Tabula Hungariae fascinujúco:
- ukazuje, ako ľudia vnímali priestor pred 500 rokmi
- odhaľuje, čo bolo považované za dôležité
- a pripomína, že „správny pohľad na mapu“ je vlastne historická dohoda
A čo by mohlo byť najväčšou pointou tohto celého? Sever nebol vždy hore – a napriek tomu, to svetu neprekážalo.
Príďte si pozrieť túto výnimočnú historickú mapu do Slovenského múzea máp. Nájdete tu precíznu reprodukciu originálu vytlačenú na plátne, ktorá verne zachytáva jej jedinečný charakter. V prípade záujmu je možné si takúto mapu aj zakúpiť ako originálny suvenír alebo dekoráciu.
Alexandra Damerdjioui