Pri založení ústavu boli prvé mapy zhotovované technikou vyrávania do medi vrátane ručného vyrývania popisu mapy. Neskôr postupne začali prichádzať nové technológie. Do roku 1968 sa napríklad využívala fotoreprodukcia mokrým kolidným procesom.

Bol to časovo náročný, pomerne zložitý proces s nebezpečnými chemikáliami. Pracovalo sa so sklom, čo bolo dosť nepohodlné a fotovrstva si svoju citlivosť udržiavala len veľmi krátko. Dalo sa však do nej ryť jednoduchými pomôckami – gramofónovými ihlami. Na kresbu dvojčiarových línií sa využíval kresliaci valček.

Prvou snahou o mechanizáciu kresby bol prístroj „Vulkov“ na vtláčanie písma a neskôr aj ďalších prvkov mapy.

Pre stanovené mierky vojenských máp sa vyhotovoval tieňovaný reliéf nakopírovaním situácie, vôd a vrstevníc na kresliaci papier, kartografický originál tieňovaného reliéfu sa ručne vykreslil pomocou špeciálnej tuhy a strierky z drevokaznej huby. Potom nasledovala fotoreprodukcia tieňovaného terénu s príslušným rastrovaním.

Po roku 1967 zakúpením profesionálnych plochých filmov na PET podložke sa skončila éra sklenených dosiek.

Počas nasledujúcich dvoch desiatok rokov prichádzajú kartografické fólie, zavádza sa systém núteného lícovania podkladov, objavujú sa samolepiace fólie na lepenie značiek a popisu a ďalšie nové techniky.

Jednou z prelomových zmien bolo zavedenie techniky rytia kartografických originálov (1981-1985). Patrila medzi základné techniky pri spracovaní vojenských máp a ďalších mapových výrobkov. Od roku 1988 sa potom spustilo elektronické vyhotovovanie kartografického popisu.

1958-1965 sa vo VKÚ kartograficky spracovával a tlačil Československý vojenský atlas – jedno z najvýznamnejších diel. Atlas mal nielen geografickú časť, ale aj vojensko-historickú časť, obsahoval fyzicko-geografické, všeobecno-zemepisné, politické a mnohé ďalšie mapy.