Staroveký Egypt bol jednou z najvyspelejších civilizácií svojho času, ktorá sa zaoberala nielen stavbou impozantných pyramíd a chrámov, ale aj zložitým hospodárskym a administratívnym systémom. Mapy hrali v tejto spoločnosti dôležitú úlohu, a to najmä v oblasti pôdneho hospodárstva, navigácie po Níle, ako aj v politickom usporiadaní krajiny. Aj keď sa z tohto obdobia zachovalo len málo máp, ich využívanie je v historických prameňoch jasne doložené.

1. Pôdne hospodárstvo a správne mapy

Níl bol životodarnou tepnou starovekého Egypta, a práve preto sa mapy využívali najmä na správu pôdy okolo rieky. Každoročné záplavy prinášali úrodnú pôdu, ale zároveň často menili tvar a rozmery jednotlivých pozemkov. Z dôvodu spravodlivého prerozdelenia pôdy po záplavách vznikla potreba presného mapovania. Starovekí Egypťania využívali geodetické techniky na meranie a zaznamenávanie pozemkov, čo im umožňovalo presné zdaňovanie a efektívne hospodárenie s pôdou.

2. Mapy pre navigáciu po Níle

Vzhľadom na to, že cestovanie v starovekom Egypte sa väčšinou uskutočňovalo po Níle, mapy pomáhali v orientácii a plánovaní obchodných ciest. Rieka spájala severnú časť krajiny (Dolný Egypt) s južnou časťou (Horný Egypt), čo bolo kľúčové pre transport tovaru, obilia, rýb, a iných surovín. Na navigáciu využívali starovekí Egypťania mapy, ktoré zachytávali nielen riečne prúdy a vodné toky, ale aj významné prístavy a mestá na brehoch Nílu. Tieto „mapy“ však nevyzerali ako tie dnešné, ale obsahovali kresby a symboly, ktoré znázorňovali geografické body a vzdialenosti.

3. Mapy pre vojenské a politické účely

Egyptskí faraóni a vojenskí velitelia používali mapy na plánovanie vojenských ťažení a obranných stratégií. Tieto mapy obsahovali údaje o hraniciach krajiny, okolitých kráľovstvách a geografických prekážkach, ktoré mohli ovplyvniť vojenské operácie. Príkladom je Turínsky papyrus (alebo Turínsky kráľovský kanon), ktorý obsahuje mapu zlatých baní v Núbii. Ide o najstaršiu známu topografickú mapu na svete a dokladá, ako Egypťania využívali mapy na kontrolu a prieskum dôležitých ekonomických oblastí.

4. Nástroje a techniky starovekého mapovania

Na vytváranie máp používali starovekí Egypťania jednoduché nástroje, ako sú meracie tyče a laná, aby odmerali vzdialenosti a uhly. Geometria bola kľúčovým prvkom, ktorý pomohol Egypťanom pri vytváraní pravidelných a presných pozemkových plánov. Práce vykonávali vyškolení zememerači, ktorí kombinovali praktické merania s vedomosťami astronómie, aby určovali svetové strany a polohu jednotlivých miest.

5. Kultúrny význam máp

Okrem praktického použitia mali mapy v starovekom Egypte aj symbolický význam. Niektoré mapy, ako napríklad posvätné vyobrazenia na stenách chrámov alebo hrobiek, zobrazovali mytologické a kozmické krajiny, ktoré mali súvis so životom po smrti. Tieto „mapy“ predstavovali cesty, ktorými sa duša zosnulého vydávala do záhrobia, a boli dôležitou súčasťou egyptských náboženských predstáv.

Mapy v starovekom Egypte neboli len technickými nástrojmi, ale aj dôležitými prostriedkami na zachovanie stability, rozvoj civilizácie a pochopenie sveta. Aj keď sa k nám zachovalo len málo fyzických dôkazov, ich význam sa odráža v kultúrnom dedičstve, ktoré nám starovekí Egypťania zanechali.