Humanista v službách cisára
V polovici 16. storočia sa Európa menila rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Rozvoj kníhtlače, humanizmu a zemepisného poznania prinášal nové pohľady na svet a zároveň zvyšoval potrebu presných máp. Jednou z osobností, ktorá významne prispela k poznaniu strednej Európy, bol Wolfgang Lazius (1514 – 1565) – rakúsky humanista, lekár, historik, kartograf a dvorný historiograf cisára Ferdinanda I.
Jeho dielo Regni Hungariae Descriptio Vera (Pravdivý opis Uhorského kráľovstva) patrí medzi najvýznamnejšie kartografické práce 16. storočia. Predstavovalo nový pohľad na Uhorsko a na dlhé desaťročia ovplyvnilo spôsob, akým bola krajina zobrazovaná na európskych mapách.
Wolfgang Lazius, portrét od Hansa Sebalda Lautensacka, 1554, zdroj: wikipedia
Prvá nová mapa po Lazarovi
Keď Lazarus začiatkom 16. storočia vytvoril prvú tlačenú mapu Uhorska, položil základy uhorskej kartografie. O približne štvrťstoročie neskôr na jeho prácu nadviazal Wolfgang Lazius, ktorý sa rozhodol pripraviť nové a podstatne rozsiahlejšie kartografické spracovanie krajiny.
Hoci pri tvorbe mapy využil aj poznatky svojich predchodcov, nešlo o jednoduchú kópiu. Lazius doplnil množstvo nových geografických údajov, rozšíril sieť sídiel, spresnil priebeh riek a pohorí a vytvoril mapu, ktorá lepšie odrážala poznanie polovice 16. storočia.
Mapa vznikla okolo roku 1552 a bola vytlačená vo Viedni približne v roku 1556 v dielni Michaela Zimmermanna. Je vytvorená z desiatich drevorezových štočkov, ktoré po spojení vytvárajú veľkoformátovú mapu s rozmermi približne 76 × 129 cm.
Wolfgang Lazius, Regni Hungariae Descriptio Vera, 1. sekcia, drevorezba, Viedeň 1556, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Krajina plná miest, hradov a riek
Laziova mapa zachytáva Uhorsko s dovtedy nevídaným množstvom detailov. Oproti starším mapám obsahuje podstatne viac miest, hradov, vodných tokov i prírodných prvkov.
Územie dnešného Slovenska patrí medzi najpodrobnejšie spracované časti mapy. Nachádzame na nej Bratislavu, Trnavu, Nitru, Košice, Levoču, Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Kremnicu i mnohé ďalšie mestá. Významné miesto majú aj banské mestá, ktoré patrili medzi hospodárske centrá habsburskej monarchie.
Mapa zachytáva aj hustú sieť hradov a pevností, ktoré tvorili obranný systém proti osmanskej expanzii. Práve vojenská situácia výrazne ovplyvnila jej obsah.
Mapa vytvorená pre dobu vojen
V čase vzniku mapy bolo Uhorsko rozdelené medzi Habsburgovcov, Osmanskú ríšu a Sedmohradské kniežatstvo. Presné poznanie krajiny malo veľký význam pre obranu štátu aj organizáciu vojenských výprav.
Lazius preto venoval mimoriadnu pozornosť cestám, brodom, riekam, horským priechodom a pevnostiam. Jeho mapa nebola iba vedeckým dielom, ale mala aj praktický význam pre správu krajiny a vojenské plánovanie.
Viac než kartograf
Wolfgang Lazius bol renesančný učenec s mimoriadne širokým záberom. Vyštudoval medicínu a pôsobil ako lekár, no zároveň sa venoval histórii, geografii a starovekým pamiatkam. Ako správca cisárskej knižnice zhromažďoval rukopisy a historické dokumenty a patril medzi popredných humanistov svojej doby.
Pri tvorbe mapy využíval nielen staršie kartografické diela, ale aj vlastné cesty, písomné pramene a informácie od vzdelancov i úradníkov z jednotlivých častí monarchie. Vďaka tomu vytvoril jedno z najpodrobnejších zobrazení Uhorska svojej doby.
Wolfgang Lazius, mapa Regni Hungariae Descriptio Vera, 2. sekcia, drevorezba, Viedeň 1556, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Mapa, ktorá ovplyvnila ďalších kartografov
Laziova mapa sa stala jedným z hlavných zdrojov pre viacerých kartografov druhej polovice 16. storočia. Jej vplyv možno sledovať aj na neskorších mapách Uhorska, vrátane diel Jána Sambuca a ďalších autorov, ktorí pri zobrazovaní krajiny nadväzovali na Lazarovu aj Laziovu kartografickú tradíciu.
Historický odkaz Laziovej mapy
Regni Hungariae Descriptio Vera predstavuje významný medzník vo vývoji kartografie strednej Európy. Nejde o kópiu staršej mapy, ale o ambiciózne dielo, ktoré spojilo dovtedajšie poznatky s novými informáciami a vytvorilo presnejší obraz Uhorského kráľovstva.
Aj po takmer päťsto rokoch patrí medzi najvýznamnejšie kartografické pamiatky renesancie. Zároveň nám pripomína, že mapy boli v minulosti oveľa viac než len orientačnou pomôckou – boli odrazom vedeckého poznania, politickej situácie i snahy porozumieť krajine, v ktorej ľudia žili.
Alexandra Damerdjioui