Po metóde výroby máp kreslením tušom sa prešlo k práci rytia. Začiatky boli v rokoch medzi 1985-1988. Do špeciálnych matných fólií Topaloft sa vyrýval výškopis, polohopis, vodstvo. Pre zaznačenie značiek do mapy sa využíval rycí pantograf, na ktorom boli predvytlačené značky na medenej podložke. Tzv. blokovače urýchľovali prácu na zaznačenia stromov či zástavby (kde bolo veľa tých istých prvkov). Kvôli ušetreniu práce sa veľa značiek nerylo, značky a najmä názvoslovie polohopisu, vodstava či výškopisu sa vylepili na čistú fóliu, niečo ako samolep, z ktorého sa jednotlivé názvy po jednom vlepovali na fóliu. Rytie na „zelené“ fólie sa striedalo s výrobou negatív/pozitív.

Nakoniec sa celá obnovená mapa dala na tlačovú platňu. Vyzerala ako „plech“, ktorý mal vrstvu prášku na záver sa mapový podklad dával do tlačového stroja. Vojenské mapy boli tlačené v 4 farbách. Oranžová, čierna, modrá a zelená. Z toho sa vytvárala kombinácia farieb. Takto spracovaná mapa sa otlačila na špeciálnu gumu a z gumy na papier. Turistické mapy sa tlačili v 8 farbách. No keďže samotný list išiel cez tlačový stroj niekoľkokrát, pretože sa tlačilo postupne v každej farbe osobitne, len tak hocijaký papier to nevydržal. Potrebovali preto kvalitný papier, ktorý bol dovážaný až zo Švédska. 

Vo VKÚ bol zamestnaný človek, ktorý brúsil rycie hroty. Vždy museli byť zbrúsené na presnú šírku a na milimeter presne. Dvojrydlom sa zakresľovala napr. poľná cesta. Jedným rycím hrotom sa zapracovávali najmä vrstevnice, vodstvo …