Meranie polohopisu (líniové, bodové či plošné objekty; ako napr. stavby, cesty, chodníky..) a výškopisu (vyjadruje výškový priebeh; vrstevnice a výškové kóty) možno merať v oddelených technologických postupoch merania alebo naraz jedným meraním. Meranie výškopisu terénu má svoje osobitné zákonitosti, ktorými sa zaoberá odbor geodézie- topografia.

Výškopisné útvary sa nedajú tak ľahko zobraziť ako napr. polohopisný geometrický útvar (štvorec, rovnobežky..), ale dá sa zobraziť pomocou množiny efektívne zvolených bodov výškopisu.

Počet podrobných bodov výškopisu volíme s ohľadom na morfológiu terénu, predpokladanú hustotu vrstevníc, presnosť ich zobrazenia a mierku mapy.

Niveláciou sa určuje výškový rozdiel terénu medzi dvomi bodmi. Na rýchle meranie = tachymetria, sa používa teodolit vybavený diaľkomernými ryskami. Ďalšími diaľkomermi môžu byť elektronické teodolity alebo diaľkomeri REDTA. Jeden typ tohto diaľkomeru sa nachádza aj v našom múzeu.

Podľa druhu použitého prístroja meriame prvky:

-vodorovný uhol, ktorý určuje polohu tachymetricky odmeraného bodu od východiskového smeru určeného bodom polohového bodového poľa,

-vzdialenosť po odmeraný bod, ktorú určíme prostredníctvom latového úseku (laty s ryskou),

-výškový uhol (zenitový) alebo prevýšenie,

-výšku cieľa predstavuje čítanie na strednej alebo základnej ryske.