Státisíce ľudí bez rozdielu veku, rasy či náboženstva sa v minulosti vydávali do ďalekých a nebezpečných končín s vidinou nájdenia zlata. História zažila mnoho zlatých horúčok, tá najznámejšia a posledná veľká zlatá horúčka v histórii vypukla pred 120 rokmi, 16. augusta 1896, v kanadskom Yukone, v okolí rieky Klondike.

Príbehy zlatokopov sa do širšieho povedomia zapísali najmä vďaka románom a poviedkam Jacka Londona, ktorý sa v tej oblasti v čase zlatej horúčky zdržiaval, alebo postave zlatokopa v podaní Charlieho Chaplina vo filme Zlaté opojenie.

Naozajstná zlatá horúčka vypukla kvôli izolácii Klondiku až v lete 1897. Najprv 15. júla 1897 pristál v San Franciscu parník Excelsior, ktorý priviezol prvé správy o náleze zlata na Klondiku. Pravá senzácia však vypukla o dva dni, kedy v Seattli zakotvil parník Portland. Na jeho palube bolo 89 nepredstaviteľne bohatých mužov. Títo šťastlivci začali s ťažbou krátko po objavení zlata a do mesta priviezli podľa niektorých správ vyše dve tony rýdzeho zlata.

Na nábreží ich vítalo 5000 žasnúcich ľudí, ktorých tam prilákal článok v tlači. Akonáhle sa ľudia v prístave presvedčili o pravdivosti zdanlivo neuveriteľných riadkov, nič už ich nemohlo zadržať. V tlači sa začali objavovať bombastické titulky Zlato, zlato, zlato! a počas dvoch rokov sa do oblasti vypravilo okolo 100-tisíc dobrodruhov. „Hor sa na Klondike!“ znelo heslo vtedajších dní.

Carmack pri rybolove stretol ďalšieho lovca a zlatokopa Roberta Hendersona, ktorý sa rozhovoril o údajných náleziskách zlata. Obaja muži sa však rozišli v zlom, pretože Henderson nemal v láske Indiánov.

Carmack sa preto vydal hľadať zlato so svojou družinou. Správa o náleze sa hneď rozšírila medzi ostatnými zlatokopmi, ktorí sa okamžite vydali po Klondiku za bohatstvom. 

Honba za zlatom sa stala aj príležitosťou na objavovanie rozľahlých území Aljašky a severozápadných kútov Kanady.

Pozrite sa na hlavné trasy zlatokopov počas zlatej horúčky.

Zdroj: Historická revue, článok v pravde