Koniec 2. sv. vojny v roku 1945 znamená obnovenie Československej republiky a návrat spoločnej armády. Vojenská topografická služba sa presúva do Prahy do obnoveného Vojenského zemepisného ústavu (VZÚ).

Po dvoch rokoch sa opäť objavil zámer vybudovať záložné pracovisko v Banskej Bystrici a Harmanci.

Odborníci VZÚ slovenskej národnosti sa v r. 1948 pridali k tým častiam armády, ktoré začali oživovať myšlienky o jej rovnomernom rozmiestnení na celom území republiky. Postupne narastal počet úloh vojenskej zemepisnej služby a ekonomické podmienky sa zlepšovali.

Po roku 1947 boli vytvorené samostatné ústredné sklady máp v Prahe a Kremnici. V roku 1947 sa po vyjasnení majetkových pomerov začali v Harmanci opravovať vojnou poškodené záložné budovy VZÚ. Zároveň ich prispôsobili na kartoreprodukčnú, tlačiarensku a skladovú prevádzku.

V roku 1948 sa skupiny geodetov, topografov a kartografov presunuli na Slovensko. Chceli, aby bola primeraná časť VZÚ umiestnená na strednom Slovensku, najlepšie v okolí Banskej Bystrice.

Aj po zastavení zrealizovania myšlienky, aby sa presunula celá časť VZÚ do B. Bystrice a Harmanca sa napokon podarilo založiť kartografickú časť pražského ústavu v B. Bystrici.

V auguste 1948 bol oficiálny vytvorený VZÚ, Praha so sídlomv Banskej Bystrici a s pracoviskami v Harmanci. O niečo neskôr sa tam začala aj výroba.

Dátum 23. októbra 1948 sa považuje za dátum založenia Vojenského kartografického ústavu v Harmanci.

Ihneď sa začalo s prvými prácami ,keďže boli donesené ešte z pražského VZÚ. Išlo najmä o opravy predvojnových máp.

Prevádzka disponovala veľkým nedostatkom materiálneho vybavenia a malými odbornými skúsenosťami.

Preto aj prvé skúšky na oddeleniach reporodukcie sa končili neúspechmi. Prvé dobré výsledky sa podarilo dosiahnuť až s príchodom roku 1951.