Orientácia v mape by mala byť základnou vlastnosťou vzdelania každého človeka, ktorý sa o tom učil už na prvom stupni. Avšak aj tak veľa používateľov máp nemá skúsenosti a vedomosti čítať z mapy či orientovať sa podľa vrstevníc.

Vrstevnica je čiara, ktorá na topografickej mape spája body s rovnakou nadmorskou výškou. Používa sa k vyjadreniu reliéfu terénu na mapách. Výška vrstvy je rôzna podľa mierky mapy.

Vrstevnice delíme na:

a) základné – kreslia sa súvislou čiarou hrúbky 0,1mm,
b) doplnkové – kreslia sa v polovičnej hodnote základného intervalu prerušovanou čiarou hrúbky 0,1mm,
c) zosilnené – kreslia sa neprerušenou čiarou 0,3mm a zvyčajne to býva každá piata základná vrstevnica,
d) pomocné – používajú sa pri znázornení neprehľadného terénu a zakresľujú sa prerušovanou čiarou.

Výška vrstvy medzi základnými vrstevnicami závisí od mierky mapy.
Hodnota základnej vrstvy je 1:25000 = 5 metrov. 1:50000 = 10 metrov.

Vrstevnicový systém nazývame aj výškopis.
Vďaka výškopisu vieme zistiť, do akej polohy je potrebné umiestniť novostavbu domu vzhľadom na terén pozemku. Ak si terén nevyžaduje zobrazenie výškových pomerov vrstevnicami, tak je lepšie na označenie výšok používať kóty. Vo výkrese sa tak pri zameranom bode nachádza číselná informácia s nadmorskou výškou bodu.

Výškopis v mape ale nemusia znázorňovať iba vrstevnice, ale aj šrafy, kóty, tieňovanie terénu, farebná odstupnosť nadmorských výšok.