Kartografia je na rozhraní značnej transformácie, pričom sa stretávajú tradičné mapové techniky s digitálnou technológiou. V digitálnej dobe sa mapovanie mení, čím otvára nové možnosti a výzvy v oblasti mapovania.

Počiatky digitálnej kartografie

Vývoj digitálnej kartografie úzko súvisí s rozvojom výpočtovej techniky. Veľký rozmach v počítačových technológiách sa odohral v 40. rokoch 20. storočia, keď bol v Nemecku skonštruovaný prvý počítač ZUSE Z4. Toto obdobie je považované za vek pravekej digitálnej kartografie. Za skutočný začiatok digitálnej kartografie možno považovať zavedenie geografických informačných systémov (GIS) v 60. rokoch 20. storočia.

Digitálne dáta sa môžu prezentovať vo dvoch formátoch: vektorovom alebo rastrovom. Rastrová prezentácia vychádza z rozdelenia rovinnej plochy mriežkou na pravidelné bunky (pixely), ktoré reprezentujú bodové objekty. Na druhej strane, vektorová prezentácia pracuje s vektormi, ktoré môžu tvoriť tri základné geometrické prvky: bod, čiaru a polygon.

Digitálna kartografia je úzko spojená s rôznymi disciplínami, ako je interaktívna kartografia, ktorá sa zaoberá interaktívnymi mapami, multimediálna kartografia, ktorá zahŕňa prezentáciu prvkov mapy vo viacerých médiách, a webová kartografia, ktorá sa zaoberá tvorbou, prenosom, zobrazovaním a údržbou máp v prostredí webu.

Technológia dramaticky mení spôsoby, akými rozumieme a interagujeme s fyzickým svetom. Digitálna kartografia je na čele týchto zmien, čo otvára nové možnosti pre mapovanie a analýzu geografických dát. Napriek výzvam, ktoré tieto zmeny prinášajú, je jasné, že potenciál digitálnej kartografie je obrovský a v budúcnosti bude mať ešte väčší význam.